Obecný úrad Rohov.
Obec Rohov leží v najsevernejšom výbežku okresu u štátnych hraníc s Poľskom. Prvá písomná správa pochádza z roku 1349 a o obci Rohov sa spomína tzv. Opavský mostnej register.
Pri delení veľkého Opavska roku 1377 patrila obec Žibřidovi z Křanovic a v nasledujúcom storočí sa vystriedala rada šľachticov používajúcich titul z Rohova.
Iste však z Rohova pochádzali známi rytieri, ktorí vlastnili neďaleký statok Šamařovice a podľa neho sa tituloval
Šamařovští z Rohova. V ich držbe bola prechodne aj Chuchelná, Stěbořice a Strahovice. Neďaleko Rohova si
vybudovali v 15. storočí tvrz Světlov, ktorú však už v roku 1502 predali Jurkovi požiare z Černíkov.
Ves Rohov s časťou Stěbořice predal Vavrinec z Rohova v roku 1509 Janovi batohu, vybral zo Slavíkova, ktorý sa oženil so Salomenou z Rohova. Ich príbuzná Maruše zo Slavíkova sa druhýkrát vydala za Petra karvinského z Karvinej a tým sa roku 1533 dostal Rohov do vlastníctva karvinských. V roku 1540 kupujú Rohov bratia Ján a Vavrinec z Drahotuš a
pripájajú ho k panstvu Dolní Benešov.
Roku 1619 vlastné Rohov David Šebastián Mošovský a v priebehu tridsaťročnej vojny statok úplne spustol a zanikla aj tvrz
Světlov. V roku 1676 kupuje Rohov Karel Maxmilián Lichnovský a pripája obec k Chuchelna. Na mieste pevnosti buduje dvor Světlovec.
V roku 1721 bola v rohovom panská krčma a dvor. V roku 1797 v rohovom vznikla škola a od roku 1819 sa vyučuje v samostatnej budove, prestavané roku 1836. Roku 1861
však škola vyhorela a bola znovu postavená až v roku 1897. V súčasnej dobe navštevujú deti z Rohova školu v Sudice. Od roku 1742 sa stáva Rohov súčasťou Pruska.
Po pripojení k ČSR v roku 1920 bola u Rohova samota Podrohovčí a Lichnovského dvor Světlovec. Od roku 1975 bol Rohov pričlenený k Sudicím, od roku 1990 je samostatnou obcou.
V obci sa zachovali zrubové špýchar z konca 18. a 19. storočia.
V obci je kaplnka sv. Petra a Pavla v novodobom štýle.